Yuri Korec & Co.

performanciiMedzinárodný festival súčasného tanca Bratislava v pohybespolu s choreografom Yurim Korcom pripravujú koncom letavýnimočnú MULTIMEDIÁLNU SITE-SPECIFIC TANEČNÚPERFORMANCIU, ktorá sa bude odohrávať v priečelí historickejbudovy SND a pred ňou vrátane Ganymedovej fontány.Súčasťou tejto performancie sa môžeš stať aj ty!Hľadáme mužov a ženy z rôznych národnostných menšínžijúcich v Bratislave, s predchádzajúcou tanečnou skúsenosťouvo veku od 18 do 35 rokov, ktorí majú chuť a odvahu účinkovaťspolu s profesionálnymi tanečnicami a tanečníkmi počas štyrochpredstavení určených širokej verejnosti.

Inšpirovaní sci-fi poetikou, v ktorej sa ľudské telo často ocitá v nezvyčajných, až nehostinných podmienkach a čelí prekvapivým výzvam, choreograf Juraj Korec s tvorivým tímom vytvárajú pre päť tanečných tiel špecifickú hraciu plochu. Neplatia v nej časopriestorové súradnice, chýba horizont, zdanlivo teda neexistuje ani minulosť ani pokrok. Pohyb je možný, no iba späť. Kam sa dá ísť, ak možno len cúvať? Medzinárodný koprodukčný tanečný projekt Príbeh prináša zamyslenie sa nad spôsobom rozprávať telom príbehy využívajúc radikálnu stratégiu, ktorá diváka oberá o možnosť poznať identitu tiel a tak lúštiť motivácie činov.

Choreograf Juraj Korec spolupráci s performerkami, performermi a teoretičkou umenia Michaelou Hučko Paštekovou v dlhodobom projekte Vystaviť sa telu skúma vystavovanie živého tela v prostredí galérie cez optiku rôznych (ne)choreografických postupov. Prinavracia pozornosť k telu, avšak nie ako k prostriedku, nositeľovi témy či funkcie, ale k telu ako k objektu pohľadu.

Mĺkve nehybné telo hľadí na prázdnu galerijnú stenu. V istom momente začína od nej ustupovať, vzďaľovať sa jej, aby po pár metroch zastalo v akejsi nedokončenej póze. Stena (si) ho následne pritiahne naspäť a nemý telesný dialóg sa rozohráva od začiatku. Telo a fyzická bariéra pred ním však medzi sebou nebojujú. Proces odlúčenia a návratu prebieha na dobrovoľnej báze – stena a telo sú jedno, ktoré sa cyklicky rozpadá a opäť zoskupuje. Do tejto situácie vstupujú návštevníčka či návštevník galérie. Čomu sú vystavení? Dokážu telo vnímať len ako ďalší galerijný exponát alebo sa pre nich automaticky stáva subjektom príbehu? Tanečné telo obyčajne považujeme za nositeľa určitého významu. Či už vedome alebo nevedome, zakaždým sa pokúšame dešifrovať jeho gestá, pózy, pohybové väzby. Telo vystavené v Stredoslovenskej galérii sa však od akejkoľvek interpretácie usiluje oslobodiť. Zbavuje sa identity aj emócie. Jediné, s čím sa konfrontuje, je prázdna stena pred ním. K nej sa po celý čas vzťahuje, ignorujúc akýkoľvek ďalší kontext či divácky pohľad. Túži vzdorovať príbehu. Je to ale vôbec možné? Existuje gesto bez referencie? Pohybe v ne-pohybe? Plynutie v bezčasí? Juraj Korec v spolupráci s performerkami, performermi a teoretičkou umenia Michaelou Hučko Paštekovou v dlhodobom projekte Vystaviť sa telu skúma vystavovanie živého tela v prostredí galérie cez optiku rôznych (ne)choreografických postupov. Prinavracia pozornosť k telu, avšak nie ako k prostriedku, nositeľovi témy či funkcie, ale k telu ako k objektu pohľadu. Prezentácia prvej časti výskumu sa uskutočnila v júni 2023 v bratislavskej Galérii Umelka a jej okolí a zaoberala sa najmä parazitovaním tanečných tiel na každodennosti a tiež tým, ako kontext ovplyvňuje interpretáciu performatívnej akcie. Druhá časť s podtitulom Ne-činnosť prebehla v júli 2023 počas festivalu Kiosk v priestoroch Považskej galérie umenia v Žiline. Kládla si otázku, ako nainštalovať a vystaviť žijúce telo v ne-pohybe, bez choreografickej a divadelnej časovosti? Pohybová inštalácia v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici a SNG Strážky sú nateraz záverečnými časťami projektu.

Čo znamená vystaviť telo? Umiestniť ho do situácie, v ktorej mu začneme venovať pozornosť. Tým telom môže byť naše vlastné telo, ale aj telá iných. A tou situáciou môže byť premyslene komponovaný výjav, ale aj banálna epizóda. Má každé vystavenie tela svojho kurátora či kurátorku? Stáva sa miesto vystaveného tela automaticky galériou? Skúste si predstaviť, že stojíte na priechode pre chodcov a čakáte na povolenie prejsť na druhú stranu cesty. Spolu s vami čaká desiatka ďalších tiel. Niektoré z nich sú v pokušení vkročiť do premávky skôr, napäté a nepokojné, iné pasívne dodržiavajú predpísanú choreografiu. Zasvieti zelená, diváci v autách sa zastavia a uprú zrak na biele pruhy. Predstavenie sa začína. Telá kráčajú z jednej strany na druhú, občas sa dotknú, náhodne či cielene do seba narazia, niektorým sa stretnú pohľady. Jedno telo namáhavo ťahá nohu za nohou, ako keby netúžilo dosiahnuť svet na druhej strane, iné telo beží, aby malo predpísanú trajektóriu čím skôr za sebou. Každé z tiel je vystavené rovnakej situácii a predsa ju zažíva úplne inak. Prečo? A čo sa stane, ak medzi tieto bežné telá umiestnime telá tanečné, ktoré parazitovaním na každodennosti pretvoria mestskú rutinu na skutočnú performatívnu udalosť? Bude sa bežné telo vystavené tanečnému telu správať zrazu odlišne? A teraz si predstavte ten istý výjav, ale umiestnite ho do celkom iného kontextu, na iné miesto.

NOVÉ TELÁ je workshop/výskum a tvorivé stretnutie zamerané na skúmanie emocionality a expresivity tela postaveného do inej reality - alebo inak - konanie tela v kontakte s technológiami. Ako vyzeráte pri tom, keď vo VR utekáte pred slonom? Ako sa tvárite, keď píšete správu o tom, že sa smejete?

Kde končí telo a začínajú šablóny, do ktorých ho každodenne vtesnávame? Je vôbec ešte možné ich odlíšiť alebo za tie roky zrástli do neoddeliteľnej skrumáže, ako zlomená noha do sadry? Yuri Korec sa v diele Sapiens Territory zaoberá násilím, ktoré na sebe páchame, aby sme zamaskovali, kým sme. Ale aj násilím

Rok 2020 sa dal označiť ako veľmi dlhá jazda vlakom skrz karpálny tunel. Tlačenice v kupéčkach, otváranie okien, alebo tajné vychádzanie do chodby na spoločný pokec, kde nás môže pristihnúť revízor pokiaľ nemáme platný lístok.

Dnes pokecám s mojim dlhoročným kamarátom, ktorý pláva vo vodách súčasného tanca. Je to interpret, choreograf, je absolventom Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU, bol členom profesionálneho tanečného divadla Štúdio Tanca v Banskej Bystrici a má na konte kopec